Mal som trinásť rokov a počas prázdnin ma otec zobral so sebou do práce, ale nebolo to nič pre mňa, nuda. Malá dedinka - Ihľany. Po krátkom čase ale moju pozornosť upútali holuby, ktoré krúžili nad nami. Otcovi som povedal, že sa idem pozrieť... Cez plot som pozoroval muža, ako kŕmi holuby. Netrvalo dlho a už som ich s nim kŕmil aj ja...
Od „uja Vlada“ (Vladimír Krempaský) som mal prvé poštové holuby, krásny koníček – choroby vtedy neboli, moji „nepriatelia“ boli iba jastrab a kuna. Trvalo to krásnych desať rokov...
Návrat (júl 2012)
- dôležité rozhodnutia si má človek dobre premyslieť, ak nemá potrebné informácie – aj sa poradiť. Miroslav Arendáč – Miro, môj priateľ, mi počas jedného júlového večera podrobne porozprával svoje skúsenosti „v dobrom i v zlom...“ spojené s týmto koníčkom. Aj napriek tomu, že vtedy hádam prevládali negatíva, moje rozhodnutie to už nezmenilo. Prvý holubník som si postavil v podkroví nad garážou pre 24 párov a asi z nostalgie je to zmodernizovaná kópia môjho tínedžerského holubníka. K nemu pribudol v jeseni aj druhý holubník, ktorý má dve chovné oddelenia – každý pre 20 párov a jedno oddelenie pre mladé holuby.
O rok neskôr pribudol aj tretí holubník, ktorý má dve prepojené oddelenia – pre holuby a pre holubice a je určený pre vdovský spôsob pretekania poštových holubov.
Kontaktujte ma emailom
Správu mi môžte poslať aj holubím formulárom :-)